Všakovaká Maková

a jej blog.

Prázdniny

okt
18

Prázdna strana spýtavo hľadí, ona nemo do nej.
Prázdny pohár pery jej chladí, dnes to bude o nej.
Prázdna stolička a prázdny stôl.
Prázdna bombička a z ceruzky kôl.

Len tá duša zas sa plní – otáznikmi, pomlčkami.
Obraz v hlave hlasno zrní – zraneniami, rozlúčkami.
Pod vankúšom hľadá slová, kam sa ale stratili?
Tu a tam len odrobinky, čo kedysi chutili.

A ten hlas v nej deň-noc reve: Veď len netvor netvorí!
Tak tam aspoň sľúbi sebe, že si srdce otvorí.
Že už nechá mĺkvosť zhorieť, nové slová vzplanú.
Veď aj ten strom musel zomrieť – pre jej prázdnu stranu.

Pridaj komentár