Všakovaká Maková

a jej blog.

Prebudená

sep
16

Raz sa jej sníval sen, v ktorom miešala farby. Obklopená nekonečnými litrami akrylu, slobodná zvoliť akúkoľvek kombináciu. No niečo nesedelo. Z modrej a žltej nevznikla zelená. Čudné. Skúsila to znova. Ak zmieša červenú a bielu, mala by dostať ružovú. Výsledok? Fialová. O čo tu ide?! Takto to predsa nepozná. Zmiatlo ju to.

Chvíľu jej potrvalo, kým sa podvolila a nechala uniesť tým prúdom meniacich sa, sýtych aj jemných, teplých i chladných odtieňov. Kým pripustila, že zaužívané algoritmy tam jednoducho nefungovali a jej predpoklady sa vyvíjali úplne inak. Že to dielo bolo príliš dokonalé, aby ho dokázala predvídať. Že aj ona bola jeho súčasťou a nielen umelcom, ktorý ho tvoril. A bolo to… vlastne to bolo zrazu krásne. Nesúdiť vopred, neočakávať rovnaké, jednoducho sa nechať prekvapiť. Konečne pocítila, že je stvorená pre viac ako len stereotyp, ktorý dovtedy poznala. A že má na to absolútne právo. Ak sa dovtedy usmievala na jeden kútik, tá jazda jej zdvihla aj druhý.

Áno, potom sa prebudila. No jej sen sa neskončil. Otvorila oči a opäť uvidela svet – plný farieb. Tých farieb, ktoré prúdia, menia sa, vlievajú, prelínajú… a občas tak oslobodzujúco prekvapia.

Pridaj komentár