Všakovaká Maková

a jej blog.

Príliv

sep
02

Pridlho sa už plavila v tom nekonečnom mori miliónov neviditeľných, a predsa tak konkrétnych čiastočiek. Stačilo. Beží, lapá po dychu, vzďaľuje sa od brehu… ale môže ujsť? Veď hoci mĺknu, predsa kričia, tíchnu a stále ich zreteľne počuje, voda sa vyparuje, no ony, vyzrážané ako soľ, vrývajú sa jej do tela, ťažko ich len tak oprášiť, ťažko sa ich zbaviť. Delí ich od nej len pokožka. Nie, hádam už ani tá. Prenikajú dnu ako lúče horúceho slnka, ako ihly tuhých mrazov. Koľko ešte? Potrebuje sprchu. Hneď.

Aké len boli nevinné, kým si osamote postávali v tej hrubej knihe, dokonale zoradené podľa abecedy. Boli iba iba, až kým sa nevyliali… a nestali sa .