Všakovaká Maková

a jej blog.

Vedieť vidieť

okt
01

Ten pohľad milovala. Každý večer cestou domov so zatajeným dychom pozorovala šíre more, nad ním žiarivý mesiac a v diaľke loď. Majestátny zaoceánsky parník, prúdmi unášaný do prístavu nádeje. Hoci to v skutočnosti bolo len obyčajné, do tmy zahalené pole a za ním továreň. Rozsiahla, no viditeľne ohraničená plocha svetiel budov fabriky, v strede ktorej sa týčili tri obrovské komíny. Oči si často všeličo pomýlia. Nuž ale, ako to napokon povedal Exupéry? Najlepšie predsa vidíme srdcom. Tak.

Pridaj komentár